Život Prešova
online
online
Bývalý prezident Gustáv Husák sa narodil pred sto rokmi
10.01.2013 Bratislava
Dúbravka/Bratislava 10. januára (TASR) - Dlhoročný komunistický politik, bývalý prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR) a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustáv Husák sa narodil pred 100 rokmi 10. januára 1913.
Funkciu hlavy štátu vykonával v období od 29. mája 1975 do 10. decembra 1989, kedy podal demisiu.
Gustáv Husák sa narodil v Dúbravke pri Bratislave. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a do roku 1944 pracoval ako právnik. Jeho životná dráha bola úzko spätá s KSČ, do ktorej vstúpil keď mal 20 rokov a bol z nej dva razy vylúčený. Najprv v päťdesiatych rokoch 20. storočia a potom vo februári 1990.
Už ako študent pracoval v antifašistickom zväze mládeže a v ľavicovom hnutí na Slovensku. V rokoch 1943-1944 bol členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), v rokoch 1943-1945 členom predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil ako podpredseda SNR a povereník vnútra, v rokoch 1944-1945 bol podpredsedom KSS. Zúčastnil sa v SNP a na rokovaniach v Moskve v roku 1945 o podobe novej Československej republiky. Bol pri vyhlasovaní Košického vládneho programu. V rokoch 1945-1950 pôsobil vo viacerých vysokých funkciách: bol členom Slovenskej národnej rady (SNR), povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov, poslancom Národného zhromaždenia (NZ), členom predsedníctva ÚV KSS a v roku 1945 sa stal členom ÚV KSČ.
Vo februári 1951 ho zatkli a v apríli 1954 odsúdili za buržoázny nacionalizmus, v roku 1960 ho prepustili na slobodu, v roku 1963 občiansky aj právne rehabilitovali a vrátili mu členstvo v strane. V rokoch 1960-1963 pracoval v Pozemných stavbách v Bratislave a potom do roku 1968 na Ústave štátu a práva v Slovenskej akadémii vied (SAV) v Bratislave.
V roku 1968 sa Gustáv Husák znovu vrátil do politiky. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii v roku 1968. V ďalšom období bol aktívnym realizátorom politiky normalizácie. Pôsobil v najvyšších straníckych funkciách na Slovensku aj rámci Československa. Od apríla 1969 do mája 1971 bol 1. tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 do decembra 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Dňa 29. mája 1975 Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR zvolilo Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. V tejto funkcii pôsobil do 10. decembra 1989. Pod vplyvom novembrových udalostí podal demisiu.
Potom žil v ústraní v Bratislave. Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave vo veku 78 rokov.
Funkciu hlavy štátu vykonával v období od 29. mája 1975 do 10. decembra 1989, kedy podal demisiu.
Gustáv Husák sa narodil v Dúbravke pri Bratislave. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a do roku 1944 pracoval ako právnik. Jeho životná dráha bola úzko spätá s KSČ, do ktorej vstúpil keď mal 20 rokov a bol z nej dva razy vylúčený. Najprv v päťdesiatych rokoch 20. storočia a potom vo februári 1990.
Už ako študent pracoval v antifašistickom zväze mládeže a v ľavicovom hnutí na Slovensku. V rokoch 1943-1944 bol členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), v rokoch 1943-1945 členom predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil ako podpredseda SNR a povereník vnútra, v rokoch 1944-1945 bol podpredsedom KSS. Zúčastnil sa v SNP a na rokovaniach v Moskve v roku 1945 o podobe novej Československej republiky. Bol pri vyhlasovaní Košického vládneho programu. V rokoch 1945-1950 pôsobil vo viacerých vysokých funkciách: bol členom Slovenskej národnej rady (SNR), povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov, poslancom Národného zhromaždenia (NZ), členom predsedníctva ÚV KSS a v roku 1945 sa stal členom ÚV KSČ.
Vo februári 1951 ho zatkli a v apríli 1954 odsúdili za buržoázny nacionalizmus, v roku 1960 ho prepustili na slobodu, v roku 1963 občiansky aj právne rehabilitovali a vrátili mu členstvo v strane. V rokoch 1960-1963 pracoval v Pozemných stavbách v Bratislave a potom do roku 1968 na Ústave štátu a práva v Slovenskej akadémii vied (SAV) v Bratislave.
V roku 1968 sa Gustáv Husák znovu vrátil do politiky. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii v roku 1968. V ďalšom období bol aktívnym realizátorom politiky normalizácie. Pôsobil v najvyšších straníckych funkciách na Slovensku aj rámci Československa. Od apríla 1969 do mája 1971 bol 1. tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 do decembra 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Dňa 29. mája 1975 Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR zvolilo Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. V tejto funkcii pôsobil do 10. decembra 1989. Pod vplyvom novembrových udalostí podal demisiu.
Potom žil v ústraní v Bratislave. Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave vo veku 78 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
